História

Stredná odborná škola elektrotechnická

začala písať svoju históriu 1. septembra 2003. Žilinský samosprávny kraj zriadil ZSŠE na základe uznesenia zastupiteľstva ŽSK č. 10.1. zo dňa 18. 12. 2002 v zmysle zákona SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a Rozhodnutia Ministerstva školstva SR č. 4903/03-093/15 zo dňa 30.6.2003. ZSŠE vznikla združením dvoch škôl v Liptovskom Hrádku a to Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a Stredného odborného učilišťa elektrotechnického, ktoré majú svoju takmer 52-ročnú históriu:

Žilinský samosprávny kraj Dodatkom č.2 k zriaďovacej listine č.370/03-SP zo dňa 1.9.2003 v znení Dodatku č.1 zo dňa 24.8.2006 mení názov organizácie zo Združenej strednej školy elektrotechnickej na Strednú odbornú školu s účinnosťou od 1.9.2008.

Žilinský samosprávny kraj Dodatkom č.3 k zriaďovacej listine č.370/03-SP zo dňa 1.9.2003 v znení Dodatku č.1 zo dňa 24.8.2006 a Dotatku č.2 zo dňa 28.8.2008 mení názov organizácie zo Stredná odborná škola na Stredná odborná škola elektrotechnická s účinnosťou od 1.1.2009.

Stredná priemyselná škola elektrotechnická

Vznik Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku je spätý so spriemyselňovaním Slovenska po II. svetovej vojne.Z dôvodu rozmachu výroby oznamovacej techniky v regióne sa v roku 1955 zriadilo štúdium popri zamestnaní v špecializácii oznamovacia technika pri Strednej priemyselnej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku. Štúdium popri zamestnaní bolo najprv dvojročné končiace záverečnými skúškami, kde sa získavalo nižšie odborné vzdelanie bez maturity. Neskoršou úpravou pedagogických dokumentov v roku 1960 bol nižší stupeň odborného štúdia upravený na štúdium trojročné a na to nadväzujúci vyšší stupeň v trvaní dvoch rokov končil maturitnou skúškou.

V roku 1961 sa na žiadosť národného podniku Tesla Liptovský Hrádok za výraznej iniciatívy riaditeľa n. p. pána Mikuláša Jauru, ako aj mestských orgánov zriaďuje denné štúdium pre výchovu stredne technických kádrov. Prví študenti denného štúdia začali študovať už od 1. septembra 1961, ale zriaďovacia listina školy bola vystavená až o rok neskôr s dátumom 1. september 1962.

Tak vznikla Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku.

Podmienky pre vyučovanie neboli práve najpriaznivejšie, najhoršie to bolo s učebnými priestormi. Po strednej priemyselnej škole drevárskej, ktorá sa presťahovala do Zvolena, zdedila elektrotechnická škola len štyri učebne. Neboli dielne, laboratóriá, odborné kabinety. Vyučovanie v štúdiu popri zamestnaní, a aj na dennom štúdiu v odborných predmetoch zabezpečovali externisti z národného podniku Tesla. Preto prvou starosťou vedenia školy na čele s riaditeľom Ondrejom Brezinom a zástupcom riaditeľa Jánom Svitekom bolo zabezpečenie interných vyučujúcich pre teoretické, aj praktické vyučovanie. Vedenie národného podniku Tesla sa zachovalo veľkoryso a v rokoch 1962 - 1964 uvoľnilo postupne pre školu skúsených pracovníkov z vývoja, medzi ktorých napríklad patrili Ing. Brůha Vladimír, Ing. Marián Kuruc, Ing. Matej Štepita a sprostredkovane z n. p. Tesly Rožňov prom. fyz. Bartolomej Rak. Pre praktické vyučovanie to boli p. Duda Ján, p. Chebeň Jozef, p. Piovár Ondrej, p. Maduda Jaroslav.

Druhou starosťou novej školy bolo vyriešenie praktického vyučovania, preto v priebehu školského roku 1963 - 1964 sa rozhodlo prebudovať bývalú cvičnú pílu na laboratóriá a dielne novej školy. Rekonštrukcia sa uskutočnila vyučujúcimi merania, dielenských cvičení, zamestnancami rozšírenej dielenskej prevádzky a žiakmi. Pracovníci školy zabezpečili prístrojovú a meraciu techniku. Škola takto získala na svoju dobu veľmi dobre vybavené laboratóriá, aj keď v provizórnych priestoroch. Podobne to bolo aj v dielňach, len prístrojové zariadenie bolo veľmi zastarané.

Zároveň sa musela riešiť aj otázka ubytovania žiakov, a tak v 3 učebniach bývalej drevárskej školy v terajšej budove SLTŠ v školskom roku 1964 - 1965 Provizórny domov mládeže, neskôr laboratóriá

Provizórny domov mládeže, neskôr laboratóriá

boli žiaci našej školy ubytovaní - išlo o prvý provizórny domov mládeže. KNV ďalej ako internát pridelil v tomto školskom roku aj budovu bývalej Poľnohospodárskej školy v Rakúsko - Uhorsku z roku 1871, ktorú SLTŠ používalo do tohto času čiastočne na sklady a učebne lesníckej majstrovskej školy. Rozhodnutie o pridelení tejto budovy žiakom prišlo v auguste 1965, a tak od začiatku školského roku bolo veľmi málo času na opravy, pretože budova bola v hroznom stave. Časť študentov stále bývala v starom neobývanom byte a dievčatá v drevenom dome Strednej priemyselnej školy drevárskej. Počet tried, a tým aj počet žiakov, ktorí potrebovali ubytovanie sa zvyšoval.

Škola získala ďalšie priestory na ubytovanie pridelením Janoškovho domovu od 1.9.1966. Do toho času tam bola umiestnená Učňovská škola v Liptovskom Hrádku a v roku 1971 po včelárskej majstrovskej škole získala ešte SPŠE na ubytovanie žiakov "Vitálišovu vilu". Ďalšie ubytovanie - internát Pod Skalkou - bolo vytvárané postupne za pomoci JRD Hybe a to v areáli Vitálišovej vily v rokoch 1974 - 1975. Internát Janoškov domov bol budovaný v rokoch 1979 - 1981 do dnešnej podoby.

V roku 1989 sa začalo s budovaním nového areálu domova mládeže pri budove školy. Prví žiaci tu začali bývať v roku 1997.

Paralelne od roku 1960 sa podnikali kroky na zabezpečenie výstavby novej školy. Začala sa v roku 1964 podľa projektu Ing. Tomana, ktorý bol rozdelený na dve etapy výstavby. Časť výstavby bol plánovaný na roky 1964 - 1968 a v roku 1968 bola skončená iba učebňová časť a kotolňa školy. V septembri 1968 sa konečne započalo s vyučovaním vo vlastných priestoroch. Výstavba dielní a laboratórií pokračuje, v rokoch 1970 - 1971 sa postupne sťahujú, aj keď do nedokončených priestorov. Výstavba prvej etapy školy bola dokončená v roku 1973 a to v hodnote 14 miliónov Kčs.

Táto výstavba vyriešila vyučovanie žiakov, no neriešila telesnú výchovu, stravovanie a ubytovanie žiakov. To mala zahŕňať druhá etapa výstavby školy, ktorá sa ale nerealizovala. Zostala iba v štádiu rozpracovanej projektovej dokumentácie.

Problémy sa riešili jednak podlimitnou výstavbou, jednak modernizáciou objektov a zariadení. Nezastupiteľným partnerom pri riešení týchto problémov bolo patronátne JRD v Hybiach. Vzájomnou spoluprácou JRD Hybe ako generálneho dodávateľa a SPŠE ako investora sa darilo prekonávať všetky bariéry vyplývajúce z nerealizovania II. etapy výstavby školy vo veľmi krátkych termínoch.

Za dosiahnuté výsledky spolupráce treba vyzdvihnúť bývalého predsedu JRD Hybe Ing. Pavla Kohúta a Ing. Adolfa Šramku - učiteľa SPŠE

Nový domov mládeže pri SPŠE bol vybudovan Nová budova školy

ý v rokoch 1989 - 1997.

Vzhľadom na uvedené ťažkosti s priestormi a vybavením mohli žiaci v prvých rokoch študovať len spomenutú špecializáciu oznamovacia technika, resp. oznamovacie a rádioelektronické zariadenia. S postupným rastom počtu študentov a so zväčšujúcimi sa priestormi bolo možné otvoriť nové odbory. V roku 1967 zo školy odišli prví absolventi odboru meracia a automatizačná technika a v roku 1974 prví absolventi odboru technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. Tento odbor vznikol od základov na SPŠE v Liptovskom Hrádku, ako na prvej strednej škole v republike, kde sa počítače stali predmetom aj nástrojom vyučovania. Od tých čias škola úzko spolupracovala s pedagogickými inštitúciami ako experimentálna škola. V 90-tych rokoch sa zmenil spôsob špecializácie štúdia a žiaci mohli študovať odbor slaboprúdová elektrotechnika s tromi zameraniami (automatizačná technika, oznamovacia technika a elektronické počítačové systémy) a ekonomicky orientovaný odbor technické a informatické služby so zameraním na elektrotechniku. Takáto koncepcia štúdia s menšími zmenami pretrváva dodnes.

Stredné odborné učililište elektrotechnické

31.augusta 1947 bol položený základný kameň k výstavbe nového elektrotechnického závodu. Nový závod, závod národného podniku TESLA Karlín, bol oficiálne odovzdaný do prevádzky 7.mája 1950.

Vedenie závodu venovalo mimoriadnu pozornosť zabezpečovaniu kvalifikovaných kádrov. Mladý závod vyžadoval nových kvalifikovaných odborníkov, čo bolo hybnou silou pre založenie vlastného zariadenia, ktoré by kádre vychovávalo a vyučilo. A tak SOUE začalo písať svoju históriu od roku 1951, kedy bolo založené Stredisko pracujúceho dorastu pri národnom podniku TESLA Karlín, závod TESLA Liptovský Hrádok s pričlenenou "Základnou odbornou školou" v Liptovskom Mikuláši - expozitúra (s výukou) Liptovský Hrádok. Vedúcim SPD sa stal Alojz Peciar.

Prvý školský rok sa začal 1.10.1951. Od roku 1951 do roku 1959 sa z hľadiska výrobného programu závodu vyučovali v dvojročných cykloch tieto učebné odbory:
- univerzálny nástrojár, sústružník, elektromechanik, spojovací mechanik

V roku 1958 však nastala reorganizácia elektrotechnických závodov. Závod TESLA Liptovský Hrádok sa osamostatnil, vyčlenil z materského podniku a stal sa národným podnikom.

V roku 1959 na základe zákona č.89/58 Zb. zo dňa 12.12.1958 bolo zriadené Odborné učilište pri n.p. TESLA Liptovský Hrádok a zaradené do siete odborných učilíšť ako škola II. cyklu.

V roku 1961 dostalo OU nové priestory v areáli závodu. Z hľadiska potrieb podniku sa vyučovali žiaci v období rokov 1960-1964 v učebných odboroch:
- nástrojár, zámočník, montér spojovacích zariadení a spojovací mechanik
už v trojročnej učebnej dobe. Na skvalitnenie prípravy robotníckych kádrov reagovalo i naše OU. Od 1.septembra 1962 bola v OU zahájená vyuka v súvislom päťročnom štúdiu, v ktorom absolventi učebných odborov získali v dvojročnom štúdiu popri zamestnaní úplné stredné vzdelanie.

Veľký rozvoj zaznamenalo učilište v školskom roku 1963/1964, kedy sa vyučovalo v troch rôznych odboroch:
- spojovací technik, univerzálny nástrojár a univerzálny zámočník.
Pre výchovu ďalšieho počtu učňov nemalo OU priestorové ani kádrové kapacity, vytvorilo sa v roku 1966 stredisko v rámci Závodnej školy práce.

V roku 1969 sa začalo s výstavbou nového areálu OU s priestrannými učebňami, dielňami, internátom. V novembri 1969 nastúpil do funkcie vedúceho OU Ing. Vladimír Hyben.

Od 1.septembra 1975 bol zavedený v OU experimentálny 4 - ročný študijný odbor mechanik elektronických zariadení. Zavedenie nového študijného odboru bolo podmienené i tým, že v podniku TESLA Liptovský Hrádok nastala ďalšia fáza rozvoja ústredňovej techniky, veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov. Neskoršie sa zavádza použitie mikroelektroniky s mikroprocesormi.

V roku 1976 sa z OU stalo Stredné odborné učilište elektrotechnické Liptovský Hrádok.

v školskom roku 1992/93 SOU ako jedno z prvých učilíšť na Slovensku začalo vyučovať formou stupňovitej prípravy v odbore Elektrotechnika. Zameranie tohto odboru je na oznamovaciu a zabezpečovaciu techniku, meracie prístroje a zariadenia, od školského roku 1996/97 zameranie na autoelektroniku a od školského roku 1999/2000 aj číslicovú a riadiacu techniku.

Posledná úprava Pondelok, 30 November 2009 21:38